Dlhodobá práca z domu môže viesť k úzkostiam, dôležitá je pre ľudí možnosť voľby

Miloš Poštek, psychológ z Centra duševného zdravia INLY, v rozhovore hovorí, že osobný kontakt je pri budovaní vzťahov na pracovisku nenahraditeľný a homeoffice kladie na zamestnancov vysoké nároky.

Dávnejší prieskum ukázal, že výlučne prácu z domu preferuje iba 8% zamestnancov. Oveľa viac ľudí sa prikláňalo k hybridnému modelu, ktorý dáva možnosť kombinovať prácu z domu s prítomnosťou na pracovisku. Aké sú dôvody, že ľudia sa chcú do kancelárií vracať?

Sú tri. Po prvé, ľudia sa nevedia doma odpojiť od práce. Strácajú jasnú deliacu čiaru medzi domovom a prácou. Druhým dôvodom je osamelosť. A tretím a najčastejším dôvodom je komunikácia a jej úroveň. V digitálnom svete všetko zostáva iba kódom. V kancelárii je však veľa miest ako napr. kuchynka, kde sa pri káve budujú dobré vzťahy na pracovisku. Tam sa často “vyčistí” aj negatívna energia či prípadné nedorozumenia.

Je pre ľudí náročné nájsť pri práci z domu správny work-life balance?

Veľa z nás sa počas homeofficu ocitá v tlaku medzi prácou, rodinnými povinnosťami a vlastnými záujmami. Práca z domu kladie oveľa väčšie nároky a ťarchu na zamestnanca. Je potrebné si vytvárať nové rutiny a návyky, je dôležité mať sebadisciplínu a jasne narysované deliace čiary medzi súkromím a prácou. Dosiahnuť rovnováhu je náročné, z čoho môže vyplývať vyššie miera stresu, ktorý spôsobuje duševnú nepohodu.

“Dva roky v pandémii nás však naučili, že práca z domu funguje, ale nie je optimálna.
Že oveľa lepšie je sa stretnúť a komunikovať osobne.”

Miloš Poštek,

psychológ z Centra duševného zdravia INLY

Spomenuli ste aj pocit osamelosti. Ako sa prejavuje? 

Objavuje sa hlavne pri dlhodobej práci z domu. Človek nadobudne pocit, že nemá koho požiadať o radu, a že je na všetko sám. Cíti odlúčenie od firmy a od jej hodnôt. Osamelosť následne spôsobuje pocity úzkosti a depresie. To sa prejavuje vzťahovaním problémov na seba, zníženým sebavedomím, nespavosťou, prípadne aj problémami v rodinných vzťahoch, nervozitou a zvýšeným stresom.

Platí to na všetkých ľudí?

Samozrejme, hovorím vo všeobecnej rovine a netýka sa to každého človeka. Veľa introvertov sa určite z home-officov tešilo a vyhovovalo im to. 

Kde je tá hranica, kedy človek môže prepadnúť pocitu osamelosti a ako často by mal chodiť do kolektívu v kancelárii?

Je to individuálne a súvisí to s typom osobností. Dôležitá je možnosť voľby, aby si zamestnanec mohol vybrať spôsob práce, ktorá mu najviac vyhovuje. A nie je to iba o stretávaní sa v kancelárii. Dva roky sa tu ľudia nestýkali vôbec, izolácia bola veľmi silná. Je to aj o budovaní vzťahov mimo pracoviska: na obedoch, na káve či pive a teambuildingoch.

Je pre ľudí návrat do kancelárií náročný?

Často sledujeme skôr radosť z návratu, vyššiu efektivitu i pracovný výkon. Zrazu, ak si potrebujú zamestnanci niečo overiť, stačí sa otočiť a poradiť sa s kolegom. Veci idú rýchlo a nemusím čakať desať minúť na to, kým mi kolega odpíše alebo si nájde čas na call. Do toho všetkého zasahuje ľudský faktor, pocit spolupatričnosti, že tvoríme jeden tím a navzájom si vieme pomôcť.

Môžeme po dvoch rokoch v pandémii povedať, že ľudský kontakt je nenahraditeľný?

Je to ťažká otázka. Mark Zuckerberg so svojim Metaversom by asi nesúhlasil. Dva roky v pandémii nás však naučili, že práca z domu funguje, ale nie je optimálna. Že oveľa lepšie je sa stretnúť a komunikovať osobne.